Poďakovanie

28. júna 2015

0 x

Blogy vznikajú i zanikajú. Niektoré sú neodmysliteľnou súčasťou autora, ktorý ich po celé roky udržiava v aktivite, niektoré po čase zanikli a ticho sa vytratili z virtuálneho priestoru a niektoré iba zamrzli, ustrnuli v čase.
Môj blog som si začala písať iba sporadicky, podľa nálady.... len tak. Pár rokov mi robil potešenie,  v súčasnosti sa však mnoho zmenilo v mojom živote. Čosi k zlému, mnoho k dobrému, ale už nepociťujem potrebu verejne sa zdôverovať so svojimi postrehmi, či vnímaním sveta vôkol seba.

Preto svoj blog ukladám do spánku. Keby raz....

Ďakujem všetkým, ktorí sa tu kedysi i teraz pristavili nemo, či s komentárom a želám vám všetkým mnoho dobrého.

                                        možno niekedy znovu...  :)


Do videnia

Niet prozaických dní

16. marca 2015

0 x











Niet prozaických dní.
 S východom slnka každodenne,
skôrnež krajina svetlom zazvoní,
zrodia sa chvíle preposvätné.

Niet prozaických chvíľ.
Zo ženského lona každodenne
zrodí sa človek. V bolestiach i jemne.
Aby dýchal a snil. Aby žil...


6. novembra 2014

0 x












I.                                                                   II.
noc horí žltým svetlom                                Noc horí žltým svetlom,
pouličnej lampy                                           z pouličnej lampy
prší z nej chlad                                             prší chlad.
je mi zima                                                    Dnes mi je zima.
dnes sa ma nedotkli                                     Nehrejú ma
tvoje slová                                                    tvoje slová.
možno zastali                                                Možno ostali na polceste
niekde na polceste                                         váhavé a  nerozhodné
váhavé a nerozhodné                                     ako malý tieň
ako malý tieň                                                 bežiaci po tráve
bežiaci po tráve                                              stratený na dnes
stratený v západe slnka                                  v západe slnka.
zajtra ti opäť                                                  Zajtra ti opäť
vyjdem oproti                                                vyjdem oproti s nádejou.
s nádejou                                                       Vykúpem sa v rannej rose
že sa vykúpem                                               a v hudbe tvojich slov
 v rannej hudbe tvojej                                    v rytme s tvojou
príťažlivosti                                                    príťažlivosťou
/napísané 18.11.2012/               /napísané pozorným čitateľom 8.11.2014/
.............................................................................................................................. 
* pre porovnanie, ako možno varírovať verše

Mesačné blues(nenie)

12. októbra 2014

2 x



   V noci spadla hviezda.
   Dnes po prvýkrát neželala som si nič
   z tých tajných snov
   pod viečkami očí ukrytých
   v zelených zamatových hniezdach.

    Nezdá sa to, nezdá.

   Som opäť sama sebou.
   Ty možno tiež...
   si (so) sebou sám.

   Znovu začala som snívať,
   ale už s očami dokorán.


V mesačnom objatí

19. októbra 2013

3 x


Každú noc putujem za tebou.
Zahalená tmou
otváram si bránu
do fiktívneho raja.

Tam vstúpiť nesmie nik.
Iba ty a ja.

Odhodím figový list.
Veď stačí k sebe iba prísť
na vzdialenosť bozku.
Uvidíš ma nežnú a krotkú,
len s túžbou vloženou do očí a rúk.

A ty, s ľadovým úsmevom,
necháš ma v tebe sa rozplynúť.

Už svitá...

Quo vadis, hominis...

10. augusta 2013

2 x
Po prvýkrát sledujem tzv. Reality show , vysielanú televíznou stanicou, ktorá by sa v pohode mohla nazývať Hnojka. Podľa propozícii sa má jednať o reality show. Wikipédia definuje reality show ako typ masmediálneho komunikátu. Jedná sa o formát, ktorý je založený na zobrazení „reálneho“ života. Základom je snímanie osôb, hercov i nehercov, a to kamerami, skrytými i zjavnými.

Sledujem túto maximálne nechutnú šou z hľadiska akejsi súkromnej štúdie, kam až je človek v honbe za ziskom ochotný ísť v manipulácii iného človeka. Táto relácia však  so skutočnou reality show podľa definície nemá nič spoločné. Každému priemerne inteligentnému človeku je okamžite jasné, že  každá sekvencia je starostlivo narežírovaná tak, aby bola čo najviac primitívna a šokujúca, aby z ľudí spravila morálne trosky -  bábky, ochotné predvádzať hysterické hádky, slová ktorých sú z dvoch tretín vypípané, pretkané vulgárnosťami najhrubšieho zrna a spojené so sexuálnou neviazanosťou.

Za aktérov sú zámerne vyberaní ľudia z okraja spoločnosti, ktorí už v realite klesli tak hlboko  pod ľudskú úroveň, že klesať naďalej pred divákmi celého  Slovenska im už pravdepodobne nerobí žiadne problémy. Podstatná je pre nich zazmluvnená finančná odmena, ktorá ich možno ako-tak vytiahne zo ,,srabu", do ktorého sa v reálnom živote dostali, alebo im aspoň trochu uľahčí ich primitívne živorenie.

Ľudia potrebujú chlieb a hry. Na tento jednoduchý princíp masovej spokojnosti  prišli už v starovekom Ríme. V tej dobe sa ľudia chodievali pozerať do arén na krvavé roztrhanie človeka človekom, či zvieraťom. Dnes sa znovu pozerajú na vulgárne roztrhanie ľudskej dôstojnosti v priamom prenose prostredníctvom televíznych staníc. Majú svoje ,,hry" na vyplnenie  duchovnej a kultúrnej prázdnoty v sebe.

Neprekvapuje ma, že sa nájdu dobrovoľní aktéri takejto šou. Prekvapuje ma to, že až do doby letnej uhorkovej sezóny bola táto šou vysielaná v ,,prime-time", teda v čase, kedy je ešte máloktoré dieťa  uložené k spánku. To, že sledovanosť tejto relácie bola obrovská, dokazuje nevídané množstvo reklám, ktoré predĺžili samotnú 40 minútovú reláciu takmer na dve a pol hodiny.

Je smutné sledovať úpadok masmediálnej kultúry.  O to viac, keď sledujeme jeho výrazný negatívny vplyv na dnešného človeka.